THE CURE - Songs Of A Lost World
Návrat po šestnácti letech. Navíc víceméně autorská deska Roberta Smitha. Navazují na nejlepší kousky své diskografie a současně se zbytečně neopakují. Poslouchám to poslední dva týdny a moje dojmy stále rostou.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Začnem teraz tak, že nikdy som nepovažoval za dobrý nápad, keď sa kapela pomenovala podľa skladby alebo albumu nejakej inej kapely, ale deje sa to odjakživa, nie je ma do toho nič, príkladov na to, kedy to dobre dopadlo je dosť a kde má v dnešnej dobe človek splašiť slušný názov a neriskovať, že s ním bude desiaty v poradí. Keď tak sledujem, ako sa v súčasnosti dokážu nové spolky pomenovať, aby mali originálny názov, je to občas na obočie zdvihnuté prekliato vysoko, cca „to ten metal ale dopadol“. Z tohto pohľadu je SOULS TO DENY decentné a príhodné riešenie, len nečakajte, že štvorka z Liptova hrá niečo v štýle SUFFOCATION.
SOULS TO DENY sa dali dokopy v roku 2019 a bubeník s basákom za sebou majú pôsobenie v DESECRATED DREAMS, v 90. rokoch patriacich k skupinám, ktoré dôrazom na melodiku a atmosférickosť budovali obzvlášť slovenskú tvár kovu smrti. Čo mám na mysli – nehrali ani vyslovene brutálne, ani sa nedali nejako bližšie „obviniť“ z ovplyvnenia tou či onou scénou alebo kultovým žánrovým pilierom, svojím spôsobom patrili k tým, ktorých by som nejakému cudzincovi odporučil v prípade, že by chcel počuť niečo s pečaťou „slovenskosti“. Obaja s melodickým death metalom pokračovali aj v sľubných FEEL A CURSE, ktorí pred dvoma rokmi ukončili činnosť.
Hranie ich baviť neprestalo, tak tu teda máme nového gitaristu, vokalistu a bez nejakých demo zastávok aj debutový album vydaný začiatkom júna. Intro, outro, medzi tým osem skladieb, všetko prehrmí za necelú polhodinku. Od prvého počutia tvorcom hrá do kariet zvuk z popradského štúdia Martina Barlu, naozaj silný, úderný a kvalitný, ani si nepredstavujem, ako by s ním znel nejeden 90-kový slovenský kult natočený v Exponente, kde to neraz vyšlo kadejaké tenké, „silónové“ a podobne, ale vtedy na výber veľmi nebolo. Ak hudobníci mali o zvuku nejakú víziu, myslím, že túto a podarila sa im. Znenie je živé, skôr hlbšie, nahrávka vie na nejednom mieste nakopnúť.
Hudobne aj tu máme death metal, tentokrát však nestavia na nejakých silných melódiách, skôr na drvivosti a agresii. Skladateľsky vychádza z klasiky 90. rokov a siaha aj po grindcoreových a hardcoreových prvkoch, ktoré hudbe SOULS TO DENY dodávajú nádych groove. Dosť priamočiara hra sa hrnie skôr v svižnejších a agresívnejších tempách, kde sa nad paľbou bicích nesú gitarové harmónie, rinčiaca a duniaca basa a hlbší growlujúci vokál, ktorému možno pochváliť farbu i frázovanie. Oživenie prinášajú kratšie sekané úseky, ktoré občas živelne vybuchnú do náklepov, v ktorých gitary naberú na zlovestnosti, prípadne hudba opäť nekompromisne uháňa. Sólovanie sa tu nenosí, priestor funkčne využije skôr niekoľko atmosférickejších vyhrávok či pre Slovensko odjakživa typická „vybrnkávačka“.
Album má svoje chytľavé momenty a celkovo ide o materiál urobený s citom pre žáner, skladanie, aranžmány a zvukovú podobu. V textoch nájdeme neradostné obrazy reality, zlovestné vízie toho, čo môže prísť a na odľahčenie štipku krvavého hororu. Ide o debut a ten trochu trpí tým, že veľakrát znie tak akosi obyčajne, resp. by potreboval niečo, po čom by fanúšik mal po pár sekundách jasno „toto sú SOULS TO DENY!“ Je mi úplne jasné, že vymyslieť v tomto smere niečo fungujúce a zmysluplné v roku 2022 je veľmi ťažký rébus a výzva do budúcnosti. Osobne by som sa nabudúce potešil prepracovanejším gitarám, na „The Tragedy...“ je dosť vyslovene „vintage“ riffov, dalo by sa viac rozšupnúť, ale je to prvý album a hodnotím ho ako sľubný štart.
Nové meno, v zostave aj veteráni SKDM scény. Debut na úrovni mierneho nadpriemeru, z ktorého sa bude treba vyškriabať vyššie. Je to veľká výzva, nie však nezvládnuteľná.
6 / 10
Andrej Šimon
- bicie, sprievodné vokály
Lukáš Kaplan
- gitary
Michal Pivko
- vokály
Pavol Maro
- basgitara
The Tragedy Of Human Existence (2022)
Vydáno: 2022
Vydavatel: samovydanie
Stopáž: 28:36
Debutový album DM smečky z Liptovského Mikuláša. Poctivý, oldschoolový DM, od ktorého však netreba čakať nejaké veľké zázraky či prekvapenia. Zvuk je na úrovni, hudobníci takisto, čo trochu chýba, je punc originality. Vo výsledku dobrý album, k výbornému mu ešte čosi chýba, hlavne neotrelé nápady, originalita a u mňa aj väčšia dávka zbesilosti.
Návrat po šestnácti letech. Navíc víceméně autorská deska Roberta Smitha. Navazují na nejlepší kousky své diskografie a současně se zbytečně neopakují. Poslouchám to poslední dva týdny a moje dojmy stále rostou.
Bilanční a v rámci možností i moderní album zároveň. Typičtí BODY COUNT místy výrazně oživení působením hostů. Album sotva překvapí něčím neotřelým, ale dá se mu odolávat jen do prvního výkřiku "madafaká". Pak už je to zase všechno zpátky v 90's.
Faust a spol. tentokrát více přitlačili na pilu a natočili o poznání méně přátelskou desku. Více black metalu a méně zjemňujících prvků. I tak je materiál pěkně diversifikovaný, jen je méně přístupný a chybí mu ona zpěvnost, vzletnost a naléhavost.
Čistý death/doom. Špinavý, jeskynním marastem až po krk nasáklý. Ale také spíše jednoduchý, držící se jako klíště žánrových standardů bez nejmenší ochoty alespoň základně experimentovat. Co mu však nechybí, je tolik potřebná neotesanost a hrubozrnnost.
Nejvíce přístupná deska GAEREA. Portugalci sice stále preferují rychlá tempa, ale materiál zároveň různě zahlazují, kudrnatí a zjemňují. A vesele do něj integrují jeden post-metalový prvek za druhým. Black metal pro masy, nicméně velmi pěkně složený.
(Raw) blackmetalový projekt z pokojíčku se vším všudy. Tentokrát za materiálem stojí osoba pohlaví něžného. Slyším za tím trochu SATANIC WARMASTER, SARGEIST, ORDER OF NOSFERAT a nebo také WINTER LANTERN. Jednoduchá, leč dobře poslouchatelná deska.
Debutové album hardcore kapely, která je složena ze členů ve svém žánru vyhlášených švédských skupin OUTLAST a VICTIMS. Dvacet minut nekompromisního nátěru brousícího až do oblasti crustu.